Autobusová doprava

začala v smere Šaštín-Smolinské-Čáry-Kúty až v roku 1951. Súvisela s časom príchodov a odchodov vlakov zo železničnej stanice nášho mesta alebo Kútov. Od začiatku dopravoval autobus vždy dopoludnia cestujúcich do Senice.

Už v nasledujúcich rokoch zosilnili linku do Kútov a zaviedli autobus do Borského Mikuláša na miestnu železničnú stanicu. Od roku 1953 zaviedli spoje do Lakšárskej Novej Vsi a do Studienky. Dôležitým strediskom autobusovej dopravy je Senica. V roku 1953 Československá autobusová doprava (ČSAD), závod Senica otvoril pobočku aj v Šaštíne (kancelárie a garáže s možnosťou čerpania nafty). V súčasnosti Slovenská autobusová doprava (SAD) Trnava š.p., odštepný závod Senica, vozovňa Šaštín-Stráže obhospodaruje 8 autobusových liniek jedenástimi vozidlami. V pracovné dni prechádza mestom asi 135 spojov. Zabezpečuje tiež vozidlá na rôzne zájazdy. Takmer denne dovážajú autobusy z rôznych kútov Slovenska aj z cudziny pútnikov do Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Tunajšia vozovňa predala za mesiac jún 2001 48.817 cestovných lístkov, prepravila 63.531 cestujúcich a 302 batožín.

Železničná doprava

Železničnú trať cez naše mesto začali budovať v roku 1895 ako priečnu spojnicu z Kútov do Trnavy, medzi železnicou Bratislava-Kúty-Skalica na Slovensku a Bratislava-Trnava-Sereď, s názvom Uhorská severozápadná miestna dráha. V roku 1897 otvorili budovu železničnej stanice v Šaštíne. Stanica mala len tri koľaje: dve dopravné na križovanie vlakov a jednu koľaj manipulačnú pre odstavovanie vozňov na vykládku a nakládku materiálu. Otvorenie železničnej stanice súviselo so začiatkom čiastočnej prevádzky na úseku Kúty-Jablonica dňa 14. decembra 1897. V ten istý deň otvorili aj prevádzku z Trnavy po Smolenice. Do plnej prevádzky uviedli celú trať až po dohotovení tunela cez Malé Karpaty s dĺžkou 900 m, 11. júna 1898. Železničná doprava zahrňuje prepravu osobnú, nákladnú (5 dovozom a vývozom) a vykládkou pevných palív v Šaštíne pre celé okolie. Pre zaujímavosť uvediem, že v roku 1931 bolo vydaných 58163 cestovných lístkov, do stanice prišlo na vykládku 899 a odišlo 864 naložených vozňov. Osobitný význam v doprave osôb malo aj má naše mesto z hľadiska náboženského, lebo je v ňom celonárodná svätyňa Panny Márie Sedembolestnej, do ktorej prichádza po železnici veľký počet pútnikov. To si vyžaduje od jej otvorenia zavádzanie mimoriadnych vlakov. Nie menej zaujímavý je aj údaj o nákladnej preprave z roku 1925, kedy naložili 1176 vozňov a vyložili 768 vozňov. Nakládka rapídne stúpala od roku 1955, lebo sa na našom území začala ťažba piesku a neskôr začala nakládka pórobetónu. Nakládka kulminovala v rokoch 1989 a 1990, kedy sa naložilo vyše 24 tisíc vozňových jednotiek a do 500 tisíc ton. Do roku 2000 klesla na 1133 v.j. a 26.179 ton. Osobnú prepravu zabezpečovali zo začiatku dva páry vlakov z Trnavy do Kútov a späť, počet vlakov sa postupne zvyšoval a v dnešnej dobe premáva 12 párov vlakov. Parnú trakciu čiastočne nahradili od roku 1940 motorové rušne a vozne. Na začiatku 60.rokov rozšírili stanicu o ďalšie štyri koľaje, ktoré predĺžili a postavili vlečku pre nakládku piesku a novo vzniknutého závodu Pórobetón. Zároveň stanicu vybavili modernejším zabezpečovacím zariadením so svetelnými návestidlami a automatickými závorami. V tých istých rokoch sa dokončila aj prestavba staničnej budovy. 3. júna 1982 prešiel traťou prvý elektrický vlak. Osobná preprava na ČSD očividne kolísala v rokoch hospodárskych kríz v období prvej ČSR (1933 a 1938), zvýšila sa v období 2. svetovej vojny (SŽ) a po nej (znovu ako ČSD). Značne sa zvyšovala začiatkom 70. rokov. Tržba v roku 1985 vykazovala 783.059.-Kčs, v roku 1990 - 962.273.-Kčs; v roku 1994 -1,524.189.- Sk, v roku 1996 -1,643.907.-Sk a v roku 2000 za 57.895 predaných cestovných lístkov bola tržba 1,931.629.-Sk. Od roku 1993 ako Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Do roku 1992 bola trať využívaná na odklonové nákladné vlaky a v letnej sezóne po nej prechádzali turistické rýchliky z Nemecka do Bulharska a Rumunska. Ranný vlak z Trnavy chodil priamo bez prestupovania v Kútoch do Bratislavy a tiež opačne z Bratislavy cez Kúty do Trnavy. Teraz celá osobná preprava je prevádzaná pantografovými elektrickými jednotkami, ktoré značne skrátili cestovnú dobu. K spádovým obciam železničnej stanice nášho mesta patrili v minulosti Stráže nad Myjavou, Smolinské, Čáry, Štefanov, Lakšárska Nová Ves.

sastin bg dark