Poľnohospodárstvo

Z celkového pohľadu na krajinu Šaštína-Stráží vidíme, aké je využívanie pôdy a na aký cieľ ju využívajú jednotlivé podniky a obyvatelia mesta. Lesná krajina zahrňuje hospodársky les, potom účelové lesy z hľadiska ich významu, nakoniec trvalé trávne porasty. V časti Záhorskej nížiny v Šaštíne je charakterizovaná ako ražná poľnohospodárska krajina. Na Chvojnickej pahorkatine, v Strážach, ako kukurično-lucernovo-pšeničná poľnohospodárska krajina.

Základné zložky šaštínsko-strážskej krajiny, lesnú a poľnohospodársku krajinu, vlastnilo kedysi panstvo, neskôr časť z nich dostali do vlastníctva sedliaci a statkári. V roku 1918 bol poľnohospodársky a lesný majetok bývalých panstiev a Habsburgovcov včlenený do podniku Československé štátne lesy a majetky. Pokým lesná krajina zostala naďalej obhospodarovaná štátnym podnikom (teraz odštepný závod Lesov SR), poľnohospodársku krajinu roku 1924 na základe pozemkovej reformy rozparcelovali medzi 1492 drobných pridelencov a piatich statkárov. V roku 1950 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD). Od 15.10.1958 jeho pozemky vo výmere 471 ha prevzal Štátny majetok Šaštín-Stráže, ktorý vznikol delimitáciou zo Štátneho majetku Senica. Pôdny fond bol v zlom stave. Len malá čiastka pôdy poľnohospodárskej krajiny sa využívala na pestovanie poľnohospodárskych kultúr. Rastlinná výroba bola zo začiatku mnohostranne zameraná. Na pôde sa pestovala ozimná raž, pšenica, jačmeň, ovos, kukurica na zrno, kŕmna repa, zemiaky, ozimná repka, tabak, zelenina a krmoviny. V živočíšnej výrobe sa chovali dojnice, mladý dobytok, ošípané na výkrm, prasnice, sliepky, káčatá a odchov kurčiat na výkrm (brojlery). Robil sa výkrm hovädzieho dobytka a ošípaných. Od roku 1958 na úseku investičnej výstavby v Šaštíne sa vybudovali rôzne hospodárske budovy a kôlne. V roku 1960 bola postavená prvá administratívna budova riaditeľstva spolu s garážami, sociálnou budovou s kuchyňou, jedálňou a ubytovňou. Postavilo sa 5 dvojbytových, 3 štvorbytové a 2 šesťbytové jednotky. V Strážach sa nachádzalo od r.1965 i vinohradnícke stredisko, ktoré obrábalo 78 ha viniča. Vyrábalo sa víno pre vlastnú potrebu a ostatné hrozno sa odovzdávalo do vinárskych závodov. V rokoch 1993-1994 bolo odovzdaných 550 ha novoustanovenému poľnohospodárskemu družstvu Stráže a postupne túto pôdu, ktorá sa nachádzala v katastri Stráží prevzalo do svojho užívania poľnohospodárske družstvo Smolinské. Štátny majetok, š.p. bol 15. septembra 1996 zrušený a predaný obchodnej spoločnosti Agripa, s.r.o., 29. mája 1996 vznikla s.r.o. Stomfa, do ktorej prešli pracovať vodiči, mechanici a technicko-administratívni pracovníci.

V katastrálnom území mesta Šaštín-Stráže  je právne zaevidovaných  2.101 ha poľnohospodárskej pôdy, čo z celkovej výmery predstavuje 50 %. Túto pôdu obhospodarujú tieto poľnohospodárske subjekty:

-          Agropartner, s.r.o., Plavecké Podhradie
-          PD Smolinské
-          PD Belá-Dulice
-          Fyzické osoby, ktoré hospodária na vlastných, alebo náhradne vymeraných pozemkoch

Najväčšia firma Agropartner, s.r.o., ktorá hospodári prevažne na prenajatých pozemkoch od známych vlastníkov a od SPF sa zaoberá rastlinnou  i živočíšnou výrobou. Rastlinná výroba je zameraná na pestovanie obilovín a jednoročných a viacročných krmovín /kukurica, repka olejná, cukrová repa/.

V živočíšnej výrobe je firma Agropartner zameraná výlučne na výrobu mlieka. V zrekonštruovaných priestoroch na farme je ustajnených vyše 600 ks dojníc. Celkový počet zamestnancov firmy je 35, z toho 14 pracuje v rastlinnej výrobe a 20 v živočíšnej výrobe.

Špeciálna rastlinná výroba /ovocinárstvo, zeleninárstvo/, rovnako i vinohradníctvo nie sú v katastrálnom území rozvinuté.

Lesné hospodárstvo

Lesy z celkovej rozlohy územia Šaštína-Stráží (4195,05 ha) zaberajú plochu 1882, 7562 ha, z toho v Šaštíne 1748,2444 ha a v Strážach 134,5118 ha. Väčšinu lesného fondu (1165,4686 ha) vlastnia LESY SR š.p. Banská Bystrica, odštepný závod Šaštín-Stráže. Ostatná plocha lesa je vo vlastníctve urbárov v Šaštíne (246,6093 ha) a urbáru Stráže (70,8218), súkromných vlastníkov (871, 7362 ha), Mestského úradu Šaštín-Stráže (17 ,6379 ha), rímskokatolíckej cirkvi (0,2011 ha). Z drevín je v lese na území Šaštína-Stráží zastúpená najmä borovica lesná (Pinus silvestris) cca 70%. Ďalej je to dub letný (Quercus robur) na 20% a ostatné dreviny: agát biely, jelša lepkavá, breza bradavičná, ktoré tvoria 10% a iné. Hustota cestnej siete na 1 ha vykazuje 12 bm

Poľovníctvo

Okrem zberu liečivých rastlín v lese mal a má les význam aj z hľadiska poľovníckeho.

Poľovníctvo je zoskupené v režijnom revíre Lesov SR, odštepného závodu Šaštín-Stráže a v Poľovníckom združení Šaštína-Stráží. Združenie vzniklo v období zlučovania častí mesta v roku 1963. Má 30 členov, ktorí hospodária na ploche 2229 ,80 ha. Z hľadiska rajonizácie poľovnej zveri patrí územie nášho mesta do I. záhorskej chovateľskej oblasti poľovnej zveri. Ryby zase k nížinnej zóne v rozličných vodných biotopoch na území Šaštína-Stráží (rieka, potoky, jazerá) väčšinou s piesčitým a ílovo-bahnistým dnom.

Rybolov

Rybolov spravuje Slovenský rybársky zväz, miestna organizácia Šaštín-Stráže. Má 233 členov (k 31.05.1998), z toho bolo 189 dospelých a 44 mladých členov, ktorí pracovali v Krúžku mladých rybárov (žiakov ZŠ). Miestna organizácia vznikla v roku 1966 ako pokračovateľka Rybárskeho spolku v Šaštíne z tridsiatych rokov. Predtým, po roku 1918, povolenie k rybolovu na rieke Myjave vydávalo obecné zastupiteľstvo s richtárom. Spravuje a organizuje rybolov na piatich jazerách s rozlohou cca 27 ha v revírnom obvode Pri Gazárke a na celom úseku rieky Myjavy. Každoročne na začiatku rybolovu poriada rybárske preteky. Časové vymedzenie rybolovu je od 15. mája do 31. decembra.

Priemysel

Naše mesto, menovite šaštínska časť terajšieho mesta, malo bohatú tradíciu výrobkov remeselníckych dielní. V roku 1670 malo mestečko približne do 25 remeselníckych dielní, v roku 1770 ich už malo skoro do päťdesiat a malo manufaktúru na bavlnené výrobky. V nadväznosti na historické počiatky remeselníckych dielní, najmä manufaktúry, sa začal rozvíjať priemysel. Najväčší rozmach priemyslu zaznamenávame po roku 1945 a v období „socialistickej industrializácie“, keď sa zdôrazňovalo budovanie spotrebného priemyslu a výroba stavebných hmôt. V súčasnosti v meste Šaštín-Stráže dominuje textilný priemysel, doplnený priemyslom stavebných hmôt a chemickým priemyslom.

Priemyselná výroba je sústredená v nasledovných podnikoch:

Xella Pórobetón /výroba prefabrikátov/

Slotas, s.r.o. /textilný  priemysel/

Tatrachema, v.d. /výroba čistiacich prostriedkov/

Kav Hurban /skladové hospodárstvo/

Bestav, s.r.o., /kovovýroba/

Kerko /ťažba viatych  pieskov

Za zmienku stojí spomenúť firmu Kovotvar, v.d. Kúty , závod  Šaštín-Stráže,  ktorej história siaha až do roku 1954, kedy v priestoroch starých zámočníckych dielní a stolárskej dielne vzniklo všeodborové ľudové družstvo, predchodca Kovotvaru.  V tomto závode, s vyše päťdesiatročnou tradíciou vo výrobe plechových nádob, našlo prácu nespočetne veľa ľudí po celú dobu jeho existencie. V roku 2009 sa výroba  v Šaštíne-Strážach ukončila a bola  presunutá do Kútov.

O b l a s ť   k o m e r č n ý c h   a k t i v í t

Je zastúpená sieťou zariadení občianskej vybavenosti – predajní, stravovacích zariadení, prevádzok služieb pre obyvateľov a domácnosti. V štruktúre obchodno-obslužných zariadení najdynamickejší rozvoj je sledovateľný u zariadení poskytujúcich stravovacie služby a občerstvenie. Obchodnú sieť predstavujú menšie i väčšie predajne s rozličným tovarom, ponuka v oblasti služieb je tiež rozličná. Vcelku preto možno z hľadiska zastúpenosti a štruktúry občianskej vybavenosti hodnotiť súčasný stav ako vyhovujúci požiadavkám obyvateľov mesta.  

Termálny prameň

Termálny prameň Šaštín StrážeMesto Šaštín-Stráže získalo v r. 2003 grant z cezhraničnej spolupráce Slovesnko-Rakúsko, s názvom „Termálny prameň Šaštín-Stráže“, v celkovej sume 34.668,- EUR. Tento projekt rieši využitie termálneho prameňa pre potreby mesta a obyvateľov. Bola vypracovaná štúdia v ktorej bola spravená analýza stavu prameňa a to v zložení vody, teploty, a technického stavu vrtu. Z týchto poznatkov následne spracovateľ štúdie navrhol možnosti využitia termálneho prameňa:

  1. využitie termálneho prameňa pre vykurovanie mesta a časti rekreačného zariadenia „Gazárka“.
  2. pre výrobu a priemyselnú činnosť ako bazénov, pre chov morských živočíchov, na ktorú reflektoval zahraničný partner z Austrálie. Tento partner sa osobne zúčastnil na rokovaní ako i obhliadke tohto prameňa.

Táto štúdia slúži k vypracovaniu projektu pre štrukturálne fondy, kde by mesto chcelo využiť tieto prostriedky na uskutočnenie niektorých z týchto dvoch možností využitia termálneho vrtu. Na projekte spolupracovali fi VPU DECO ako dodávateľ a spracovateľ štúdie, po administratívnej stránke kolektív RO Gazárka, Regionálne združenie Záhorie a celý tento tím pracoval pod vedením primátora mesta Šaštín-Stráže p. Jána Hladkého.

sastin bg dark