Najstaršiu prítomnosť človeka - Homo sapiens na území Šaštína-Stráží môžeme predpokladať na základe nálezu molára v jaskyni Dzeravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Títo ľudia, akiste lovci mladého paleolitu, mohli prechádzať aj územím nášho mesta v tej dobe. Muži ako lovci zveri a ženy pri zbere plodín. Akiste bývali v jaskyniach a na otvorených táboriskách a používali nástroje z úštepového kremeňa. Bývali v jaskyniach a na otvorených táboriskách.

Po tejto existencii človeka a dôkazov o prítomnosti človeka v okolí Šaštína-Stráží, môžeme predpokladať možnosť prechádzania človeka už v neolite, v dobe bronzovej a v dobe halštatskej. V dobe rímskej sa obyvatelia nášho územia tešili blízkosti pravdepodobnej trasy obchodných ciest zo severu na juh a odbočky cez Čáčov; zo západu na juhovýchod do Trnavskej sprašovej pahorkatiny. Je doložené výskumom, že tí ľudia, ktorí žili v piatom až ôsmom a na začiatku deviateho storočia - už v dobe slovanskej v našej krajine, boli na okraji súvisle osídlovaného územia západného Slovenska.

V období Veľkej Moravy viedla popri našom území významná cesta z juhu cez Unín na sever. Križovala ju cesta z juhovýchodu cez Holíč na severozápad od rieky Moravy.

V dobe od druhej polovice 10. storočia do roku 1250 bolo územie nášho mesta už evidentne osídlené. Očividným dôkazom tejto skutočnosti je zmienka o Šaštíne z roku 1218, kedy Imrich II., syn Bélu III., daroval majetok lebényenského kláštora, ktorý sa volal Sassin, györovskému rodu. Názov našej časti mesta bol vzatý z maďarského "sás" - šašina, tŕstie, lebo sa rozprestieralo na území, ktoré malo dookola veľa močiarov. Sasvár - Šaštín sa spomína najmä v súvise s hradným županátom a sídlom Archidiakonátu Šaštín. Toto cirkevno-správne územie sa v druhej polovici 13. storočia rozprestieralo na území dvoch komitátov - bratislavského a nitrianskeho. Uvedené datovanie o Šaštíne (1218) sa však rozchádza s inými údajmi, rokom 1210 v súvise s Archidiakonátom v Šaštíne a rokom 1233. Akokoľvek je to už s datovaním prvej zmienky o meste, Šaštín bol určite najdôležitejším strážnym hradom celého Záhoria. Postavili ho pri rieke Myjave ako vodný hrad a potom aj na pahorkatine ako predsunuté stráže (Stráže nad Myjavou). Prvú známu písomnú zmienku o Strážach máme z donácie uhorského kráľa Žigmunda Stiborovi zo Stiboríc, z roku 1392. Samozrejme, že osídlenie v tejto časti Chvojnickej pahorkatiny je oveľa staršie ako je údaj z donácie.

 

sastin bg dark