Počet obyvateľov: 2110 (k 31.12.2011)

Rodáci:

Eva Studeničová – narodila sa 12.12.1851, zomrela 12.4.1943 v Moravskom Sv. Jáne. Ľudová speváčka. Cez všetky životné peripetie, biedu a trápenie si obľúbila spievanie. Jej objaviteľom bol profesor Karol Plicka, ktorý v osobitej monografii Eva Studeničová spieva z piesňovej zbierky Karola Plicku uverejnil 43 piesní.

Andrej Kubina – narodil sa 27.11.1845 v Moravskom Sv. Jáne, zomrel 30.3.1900 v Trnave. Kňaz, básnik, ľudovýchovný pracovník. Teológiu a filozofiu študoval v Budapešti a Ostrihome. V roku 1871 bol vysvätený za kňaza. Organizoval spolky miernosti, prispieval do Slovenských novín, Katolíckych novín, Kazateľa a Relígia, Založil a redigoval kalendár Pútik svätovojtešský a časopis Posol. Pokúsil sa o preklad Danteho Božskej komédie, písal náboženské práce, prekladal z latinčiny, nemčiny, španielčiny a maďarčiny.

Henrich Kleinedler – narodil sa 23.9.1909, zomrel v roku 1998 v Moravskom Sv. Jáne. Kronikár. Pracoval v ČSD a popri zamestnaní od roku 1954 33 rokov viedol obecnú kroniku, zaoberal sa skúmaním prameňov k dejinám obce. Aktívne sa podieľal na činnosti Dobrovoľného požiarneho zboru. Za prácu v zbore získal množstvo ocenení ako napr. Medailu za mimoriadne zásluhy (1990) a Zaslúžilý člen DPO (1992) od Federálneho výboru ZPO v Prahe. 

Jozef Kubina – narodil sa 19.11.1853 v Moravskom Sv. Jáne, zomrel 4.9.1918 v Malackách. Politik, právnik. Štúdiá ukončil v roku 1886 a nastúpil na miesto advokátskeho koncipienta u Dr. J. Dérera v Malackách. Od roku 1888 pôsobil ako samostatný advokát najprv v Moravskom Sv. Jáne, neskôr v Malackách. V Moravskom Sv. Jáne zoskupil okolo seba skupinu slovenskej inteligencie a kandidoval za Zichyho ľudovú stranu do uhorského snemu, kde pôsobil dve volebné obdobia ako poslanec. V roku 1898 sa stal zakladajúcim členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Významné osobnosti:

MUDr. Gejza Dallos – narodil sa 11.10.1911 v Nedede, zomrel 2.5.1982. Do Moravského Sv. Jána prišiel v roku 1940. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako lekár na fronte. Po návrate začal budovať základy pre hygienu a zdravotnícku osvetu v obci. Veľkú zásluhu mal pri vybudovaní nového zdravotného strediska v roku 1971. Do roku 1960 robil posudkového a školského lekára. V roku 1958 založil zdravotnícku družinu, prostredníctvom ktorej šíril myšlienku Červeného kríža. V súčasnosti jeho meno nesie Domov sociálnych služieb v Moravskom Sv. Jáne.

Kvetoslav Florián Urbanovič – narodil sa a zomrel v Modre. Absolvoval študijnú cestu do Paríža. V rokoch 1904-1906 pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole v Moravskom sv. Jáne. Knižne debutoval románom Poklesky, čitateľsky najúspešnejším románom bol román Oráčina.

Alojz Šoltés – narodil sa 26.2.1816 v Banskej Bystrici, zomrel v roku 1876 v Moravskom Sv. Jáne. Náboženský spisovateľ, ľudovýchovný pracovník, učiteľ. Študoval filozofiu v Trnave, teológiu v Pešti, v roku 1842 bol vysvätený na kňaza. V Moravskom Sv. Jáne pôsobil ako kurátor rekatolizovanýchanabaptistov. Prispieval do Slovenských národných novín a Orla. Jeho knižnicu záskala Muzeálna slovenská spoločnosť.

MoritzHirsch – narodil sa v roku 1831 v Nemecku, zomrel v roku 1896 v Maďarsku. V roku 1886 barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Hirschovci boli židovskou rodinou pochádzajúcou z nemeckého mesta Würzburg. Najznámejším členom bol práve Moritz, ktorý bol jedným z najslávnejších železničných podnikateľov a finančníkov svojej doby. Financoval tiež rozvoj haličského školstva pre židovské aj kresťanské deti obidvoch pohlaví, čím významne prispel k odstráneniu nevzdelenosti židovských dievčat. To, že bol dobročinným človekom svedčí fakt, že veľkú časť svojho majetku daroval rôznym humanitárnym organizáciám. Založil tzv. Hirschovu nadáciu, ktorá mala podporovať židovských utečencov z Ruska, ktorí sa usadili v USA. Táto nadácia bola jednou z najvýznamnejších v americkej histórii, pretože vďaka rôznym projektom sa podarilo zmeniť či zachrániť život mnohým židom. Po jeho smrti v roku 1896 sa dobročinných aktivít ujala jeho manželka.

Špecifiká, zaujímavosti obce:

Habáni a Habánsky dvor v Moravskom Sv. Jáne – písomné pamiatky datujú ich príchod z Moravy do Moravského Sv. Jána na roky 1540 – 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. V habánskom dome pani Terézie Wirthovej sa našiel vyrytý letopočet 1523. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Túto kaplnku z 18. storočia darovala habánom Mária Terézia. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 – 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom. V habánskom dome pani Terézie Wirthovej sa našiel vyrytý letopočet 1523. Už za pobytu habánov na Morave sa snažili tamojšie cirkevné úrady priviesť habánov do katolíckej cirkvi, ale márne. Prvé rekatolizačné snahy prebiehali v 70. rokoch 17. storočia. Niektorí z nich rekatolizácii podľahli a splynuli s miestnym obyvateľstvom, niektorí emigrovali do Ruska či Ameriky.

Anabaptizmus vychádzal z túžby po dokonalejšom, spravodlivejšom živote. Ich cieľom bol život podľa Biblie, ktorá sa pre nich stala prameňom náboženského poznania. Boli to počestní ľudia, ktorí nesmeli vlastniť žiadny majetok, nesmeli prisahať, nosiť zbrane, nesmeli trestať a vykonávať násilie, ako aj nesmeli podporovať a zúčastňovať sa vojny.

V priestranstve Habánskeho dvora každoročne v septembri prebiehajú tradičné habánske hody.

Most cez rieku Moravu do Hohenau – spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky, slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939-1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky. Po roku 1945 sa prechod zastavil definitívne.

Až v roku 1989, ktorý bol významným najmä pre občanov obce, kedy sa ku sklonku roku konal Pochod slobody k rieke Morave. Pohraničné zátarasy boli odstránené a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie bolo obnovené až v roku 1994 vo forme pontónového mosta. Tento bol nahradený pevným mostom v roku 2005.

Dominanty:

Kaštieľ– je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci a je o ňom známa povera, že jeho priestory navštevovala Mária Terézia počas ciest do Viedne. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Kaštieľ prešiel rukami niekoľkých majiteľov. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K. F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov.

V súčasnosti je Domov sociálnych služieb pre dospelých v Moravskom Svätom Jáne samostatnou rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. V minulosti disponoval s kapacitou 186 klientov, z hygienických dôvodov sa kapacita musela zredukovať. V súčastnosti je kapacita 100 klientov s celoročným pobytom, ktorí trpia duševnými poruchami, poruchami správania, telesnými poruchami alebo kombináciou postihnutí. Súčasťou je aj oddelenie so zvýšenou starostlivosťou, kde sú umiestnení klienti s najvyšším postihnutím, čo predstavuje asi 30 z celkového počtu.

sastin bg dark